Čo ste možno nevedeli o vitamíne D

Vitamín D a jeho úloha v ľudskom tele

Vitamín D je vitamínom ktorý je pre naše telo veľmi dôležitý. Niektorí odborníci tvrdia, že to vôbec nie je vitamín, ale skôr prohormón, ktorý ľudské telo produkuje z cholesterolu . Ako prohormón vplýva na celé telo a je tvorený v našej pokožke po pobyte na slnku a následne sa premieňa do účinnej hormónovej formy.

Vitamín D je nezastupiteľný celkovo pre naše zdravie a život ako taký. Má významný vplyv na zdravie svalov a kostí. Hlavnou funkciou vitamínu D v ľudskom tele je upravovať úroveň vápnika. Práve vápnik zohráva dôležitú úlohu pre samotné zdravie kostí. Okrem toho je nevyhnutný na správne delenie a diferenciáciu buniek, imunitný systém, sekréciu inzulínu, reguláciu krvného tlaku a iné, pre život nevyhnutné procesy.  Z problémov môžeme spomenúť napríklad osteoporózu, bolesti svalov, kĺbov, cukrovku, srdcovo-cievne choroby, chrípku, depresie, stres, chronický únavový syndróm,  ale aj rakovinu.  Rozsiahle výskumy vykonané v The Moore´s Cancer Center na Univerzite v Kalifornii odhadujú, že zvýšením hladiny vitamínu D3 u obyvateľstva by sa predišlo ročne 250 000 prípadom rakoviny hrubého čreva a 350 000 prípadom rakoviny prsníka. Výskumy v oblasti molekulárnej biológie ukazujú, že ľudské telo obsahuje 30 000 génov. A vitamín D ovplyvňuje 2000 z nich.

Vitamín D okrem iného  opravuje sliznicu, lebo má podobnú štruktúru ako kortikoidy. Odborne často priraďujeme vitamín D k hormónom. Kortikoidy sú veľmi dôležité hormóny, ktoré riadia telo a aj sliznicu. Z tohto dôvodu musíme niekedy používať kortikoidy v liečbe chronických kožných alebo respiračných chorôb. Medzi laikmi je veľmi rozšírená kortiko-fóbia. Ľudia si ale neuvedomujú, že bez kortikoidov by sme sa všetci za pár sekúnd rozsypali.  Vitamín D v bunkách pôsobí veľmi podobne. Vie teda perfektne opraviť sliznicu. Ďalší dôležitý faktor je vplyv vitamínu D na imunitu. Podporuje typy obrany, ktoré máme prirodzene vrodené, a dáva do rovnováhy fungovanie celého imunitného systému.

Slnenie s ochranným faktorom alebo bez?

Veľmi dôležitá poznámka k slneniu. Je tu taká odveká dilema medzi dermatológmi a inými lekármi -špecialistami. Dermatológovia zakazujú slnenie na poludnie a bez ochranných faktorov kvôli zvýšenému riziku vzniku rakoviny kože.  V odporúčaniach napr. endokrinológov, pneumológov, imunológov sa hovorí  o pravidelnom slnení práve cez obed a najlepšie bez ochranného faktora kvôli najefektívnejšej tvorbe vitamínu D.  Kto má pravdu? Je to jednoduché – všetci. Ako sa teda správať ? Najdôležitejšie je z hľadiska prevencie rakoviny kože sa na slnku nespáliť .  V pokožke vzniká z cholesterolu predchodca vitamínu D, takzvaný prekurzor, ktorý sa mení pod vplyvom slnka viacerými postupnými krokmi. Zmes týchto ešte neaktívnych látok s cholesterolovým základom sa po chvíli na slnku minie. Preto sa stačí nechránene slniť iba pár minút. Po približne ôsmich minútach sa prekurzor vitamínu D spotrebuje a trvá ďalších 24 hodín, kým si ho moje telo znova pripraví. Preto sa treba vystavovať žiareniu nechránene pravidelne denne v našich zemepisných šírkach na poludnie a stačí iba na krátky čas. Aj keď sa teda budete opaľovať niekoľko hodín viacej vitamínu D nevytvoríte.

Dôležité je chodiť každý rok na pravidelné preventívne celotelové vyšetrenie znamienok, kde určite dokážeme včas zareagovať na prípadný hroziaci problém. Takisto stojí za zváženie pravidelné vyšetrenie hladiny vitamínu D v rámci preventívnej prehliadky, aby ste videli ako veľmi sa Vás tento problém týka. Každoročné stanovenie koncentrácie vitamínu D v krvi by sa preto malo stať pre každého rutinnou záležitosťou. Pri zistení jeho deficitu je potrebné užívať adekvátnu dávku vitamínu D a po dvoch mesiacoch stanovenie zopakovať. V našom zemepisnom pásme najmä v zimných mesiacoch je deficit vitamínu D evidentný.

Vitamín D v strave

Potrava je schopná bežne zabezpečiť zvyčajne len 5 – 10 % vitamínu D. Obsahujú ho predovšetkým morské ryby, menšie množstvo je v mäse, vo vaječnom žĺtku, pečeni, tukoch a mliečnych výrobkoch. Samotné kravské mlieko neobsahuje veľa vitamínu D a jeho množstvo závisí od ročného obdobia a kvality krmiva. Alternatívou môže byť aj sójové mlieko. Polotučné a nízkotučné druhy mlieka majú hodnoty vitamínu D veľmi nízke.  Vitamín D nájdeme aj v niektorých druhoch sušených húb. Na ilustráciu: približne 5 mikrogramov vitamínu D (200 IU), sa dá získať z 200 gramov rýb, 3 vajec, či 100 gramov avokáda. V potravinách rastlinného pôvodu, ako sú ovocie, zelenina, či strukoviny, sa vitamín D  prakticky nevyskytuje, za zmienku stoja lucerna siata a avokádo.

V minulosti bolo odporúčané dávkovanie vitamínu D nižšie. Vedci však dospeli k medzinárodnému konsenzu a najnovšie je odporúčaná denná dávka vitamínu D najmenej 2000 IU, lepšie však 4000 IU, a to za predpokladu, že aspoň časť z neho sa syntetizuje v pokožke pri pobyte na slnku. Dávke 2000 IU zodpovedá asi 50 mikrogramom.

Ak dojčiace ženy nemajú k dispozícii okolo 6000 IU denne, tak by mali ideálne dodávať dojčatám 800 IU denne. Deti, ktoré rodičia v dostatočnej miere nevystavujú slnku, by mali denne dostávať 1000 – 2000 IU, v závislosti od hmotnosti.